Život Prešova
online
online
Činohra SND uvedie v premiére inscenáciu Pamäť vody
26.01.2012 Bratislava
Bratislava 26. januára (TASR) – Inscenáciu Pamäť vody škótskej autorky Shelagh Stephensonovej uvedie v premiére v sobotu 28. januára Činohra Slovenského národného divadla. Režisérom inscenácie je Peter Mikulík, dramaturgom Miriam Kičiňová, scénu a kostýmy navrhla Alexandra Grusková, hudbu vybral Peter Mankovecký, z anglického originálu The Memory Of Water (1995) hru preložila Katarína Mikulíková. V jednotlivých postavách inscenácie účinkujú Zdena Studenková, Anna Maľová, Zuzana Kocúriková, Zuzana Fialová, Jozef Vajda a František Kovár.
Tri dospelé sestry sa po dlhom čase vracajú do svojho rodného domu na pohreb ich matky. Mary, Teresa a Catherine zapíjajú smútok a spomínajú na spoločnú minulosť. Postupne prichádzajú na to, že hoci spolu vyrastali, ich spomienky na detstvo a mladosť sa diametrálne líšia. Na najstaršiu, úspešnú lekárku, sestry žiarlia a obviňujú ju za to, že ich vždy oberala o pozornosť ich rodičov. Prostredná Teresa, ktorá jediná zostala žiť v matkinej blízkosti, ostatným dvom vyčíta nezáujem o matku počas jej choroby. Najmladšej Catherine večné pocity ublíženia, neustála sebaľútosť a celková osobnostná nezrelosť spôsobujú problémy nielen vo vzťahu so sestrami, ale aj s mužmi. To, čo ich spája a čo významne poznačilo ich životy, je chladný vzťah s matkou. Naučili sa nezdôverovať ani matke, ani sebe navzájom. S narastajúcim alkoholickým opojením sa postupne otvárajú, no stávajú sa aj zraniteľnejšími. Na svetlo vychádzajú tajomstvá a problémy ich partnerských vzťahov, ktoré pred sebou navzájom celé roky zamlčiavali. Sestry sa tak cez ostré slovné prestrelky, vzájomné spory a následné uzmierenia navzájom zbližujú a smrť ich matky sa tak pre ne paradoxne stáva novým začiatkom. Jeden pohreb, stretnutie svojráznych sestier a nevyspytateľnosť ľudskej pamäti sú zdrojom výborných dialógov, úsmevných scén i hrejivých pohladení po duši.
„Hra je veľmi dobre napísaná, má silné postavy s jasnými vývinovými oblúkmi a jasne ohraničenou dramatickou situáciou. Podobný typ rodinnej drámy je vhodný aj do slovenského kontextu, pretože minimálne jednu z tých troch žien poznáme aj v slovenskej rodine,“ povedala na dnešnom stretnutí s médiami dramaturgička Miriam Kičiňová.
„Hlavnými postavami sú tri sestry, z ktorých si každá nesie v sebe iný problém, moja postava rieši problém nenaplneného materstva. Sú to jednoducho tri problematické sestry, ktoré sa stretnú na dva dni v dome ich matky a každá z nich vyplaví zo seba na povrch tento svoj problém. Príde k tomu, že si vyjasnia svoje ďalšie smerovanie v živote. Je to pre mňa nesmierne zaujímavá hra, pretože máloktoré hry dávajú také obrovské príležitosti pre hercov v takej rovnovážnej polohe, že nikto sa necíti na javisku zbytočný,“ uviedla pre TASR Zdena Studenková, v inscenácii prostredná sestra Mary.
„Myslím, že v takýchto vzťahoch sesterských a rodičovských ostávame vždy v rovine, že vždy som mladšia sestra a vždy som dieťa pre tú mamu aj pre staršiu sestru. Ja to poznám aj z domu, pretože mám staršiu sestru,“ dodala s úsmevom Zuzana Fialová v postave Catherine, najmladšej zo sesterskej trojice.
„Mám vedľa seba skvelé kolegyne, vynikajúce herečky, ich aj moja postava sú napísané veľmi dobre, to dramatično sa nesie v tom príbehu v dialógoch a myslím, že problémy, ktoré tu sú, ktoré sa riešia, pozná väčšina z nás. Verím, že to bude pre diváka zaujímavé,“ pridal svoj názor František Kovár, v inscenácii v postave Franka.
Tri dospelé sestry sa po dlhom čase vracajú do svojho rodného domu na pohreb ich matky. Mary, Teresa a Catherine zapíjajú smútok a spomínajú na spoločnú minulosť. Postupne prichádzajú na to, že hoci spolu vyrastali, ich spomienky na detstvo a mladosť sa diametrálne líšia. Na najstaršiu, úspešnú lekárku, sestry žiarlia a obviňujú ju za to, že ich vždy oberala o pozornosť ich rodičov. Prostredná Teresa, ktorá jediná zostala žiť v matkinej blízkosti, ostatným dvom vyčíta nezáujem o matku počas jej choroby. Najmladšej Catherine večné pocity ublíženia, neustála sebaľútosť a celková osobnostná nezrelosť spôsobujú problémy nielen vo vzťahu so sestrami, ale aj s mužmi. To, čo ich spája a čo významne poznačilo ich životy, je chladný vzťah s matkou. Naučili sa nezdôverovať ani matke, ani sebe navzájom. S narastajúcim alkoholickým opojením sa postupne otvárajú, no stávajú sa aj zraniteľnejšími. Na svetlo vychádzajú tajomstvá a problémy ich partnerských vzťahov, ktoré pred sebou navzájom celé roky zamlčiavali. Sestry sa tak cez ostré slovné prestrelky, vzájomné spory a následné uzmierenia navzájom zbližujú a smrť ich matky sa tak pre ne paradoxne stáva novým začiatkom. Jeden pohreb, stretnutie svojráznych sestier a nevyspytateľnosť ľudskej pamäti sú zdrojom výborných dialógov, úsmevných scén i hrejivých pohladení po duši.
„Hra je veľmi dobre napísaná, má silné postavy s jasnými vývinovými oblúkmi a jasne ohraničenou dramatickou situáciou. Podobný typ rodinnej drámy je vhodný aj do slovenského kontextu, pretože minimálne jednu z tých troch žien poznáme aj v slovenskej rodine,“ povedala na dnešnom stretnutí s médiami dramaturgička Miriam Kičiňová.
„Hlavnými postavami sú tri sestry, z ktorých si každá nesie v sebe iný problém, moja postava rieši problém nenaplneného materstva. Sú to jednoducho tri problematické sestry, ktoré sa stretnú na dva dni v dome ich matky a každá z nich vyplaví zo seba na povrch tento svoj problém. Príde k tomu, že si vyjasnia svoje ďalšie smerovanie v živote. Je to pre mňa nesmierne zaujímavá hra, pretože máloktoré hry dávajú také obrovské príležitosti pre hercov v takej rovnovážnej polohe, že nikto sa necíti na javisku zbytočný,“ uviedla pre TASR Zdena Studenková, v inscenácii prostredná sestra Mary.
„Myslím, že v takýchto vzťahoch sesterských a rodičovských ostávame vždy v rovine, že vždy som mladšia sestra a vždy som dieťa pre tú mamu aj pre staršiu sestru. Ja to poznám aj z domu, pretože mám staršiu sestru,“ dodala s úsmevom Zuzana Fialová v postave Catherine, najmladšej zo sesterskej trojice.
„Mám vedľa seba skvelé kolegyne, vynikajúce herečky, ich aj moja postava sú napísané veľmi dobre, to dramatično sa nesie v tom príbehu v dialógoch a myslím, že problémy, ktoré tu sú, ktoré sa riešia, pozná väčšina z nás. Verím, že to bude pre diváka zaujímavé,“ pridal svoj názor František Kovár, v inscenácii v postave Franka.
0
www.ZIVOTPO.sk
